Kontaktujeme vyššiu inteligenciu
Kontaktujeme vyššiu inteligenciu
Čo je channeling?
Channeling (číta sa čeneling ) je “spôsob, ako kontaktujeme nefyzické bytosti zvané sprievodca.” Inými slovami, je to vytvorenie kanálu k informáciám iným než tie v našom vedomí. Kto ma pozná, pozná aj moju nechuť voči “vyšším inteligenciám” a podobným veciam a tak sa nebude čudovať, že pre mňa je channeling predovšetkým kontakt s vlastným podvedomím (a ak existuje niečo ako kolektívne podvedomie, tak potom aj s tým).
Ale aby to nebolo všetko až také jednoduché, predsa len si neodpustím malú grafiku od Lity de Alberdi, ktorá ukazuje, aké roviny to vlastne cez channeling kontaktujeme:
MONÁDA (duša duše) (v mojom: základný princíp)
v
DUŠA (v mojom: info naviazané na moju energiu zdieľanú s inými)
v
VYŠŠIE JA (v mojom: moje podvedomie)
v
OSOBNOSTNÉ JA (v mojom: moje vedomie).
Za svoj skepticizmus sa ospravedlňujem. Nie je daný mojou skúsenosťou, ale vrodenou neschopnosťou akceptovať nadprirodzeno. Moje skúsenosti sú skôr opačné: Keď som si kúpila veľký kameň Tigrie oko (ešte dnes mu hovorím “môj majster”), dávala som si ho v noci pod vankúš. Kým som to robila, moje sny sa zmenili - vždy som v nich niekoho stretla a ten mi dal otázku, ktorou som sa dovtedy nezapodievala, ale ktorú sme spoločne riešili a vyriešili. Každé ráno som sa zobudila o niečo múdrejšia, než som večer šla spať. Lita de Alberdi by istotne povedala, že ma kontaktoval nejaký spirituálny sprievodca… No, neviem. Mám s tým problém - ale tie sny za to stáli!
Ako taký channeling vyzerá?
Niektorí ľudia počujú jasné slová od svojich sprievodcov, iní vidia obrazy a iní jednoducho vedia, čo im chce sprievodca povedať.
Hranice medzi jednotlivými rovinami vedomia sú veľmi priepustné v noci, predovšetkým medzi treťou a štvrtou hodinou ráno. Vtedy sa najčastejšie ľuďom sníva o sprievodcoch, alebo sa zobudia zo sna, pretože sa ich nejaký sprievodca snaží skontaktovať.
Čo je sprievodca?
Ďalšia z jednoduchých otázok… Sú to vraj existencie (bytosti kedysi hmotné, ale aj pôvodne nehmotné), ktoré sú zamerané na to, aby z nás urobili múdrejších ľudí a pomohli nám odlepiť sa od fyzickej existencie a existovať spolu s nimi v mimofyzickom svete.
Skeptik vo mne má svoje vlastné vysvetlenie - rovnako fantastické: Keď sa dostávame “na inú rovinu existencie”, kontaktujeme sa vlastne s väčšími zhlukmi energie, ktoré nesú svoju vlastnú pamäť, majú svoje vlastné skúsenosti a majú schopnosť podeliť sa o ne. Pretože to nie sú samostatné bytosti a sú oprostené od emócií, nemajú záujem ubližovať ani pomáhať - majú záujem kontaktovať sa a udržiavať kontakt. (Asi sa “tam hore” nudia. Ja by som sa nudila.) Pri kontakte s týmito zhlukmi energie už môžeme preberať len ich informácie a postrehy, ale nie ich emócie (tie zanikajú so smrťou). Preto sú z môjho hľadiska sprievodcovia bezpeční a sú ochotní odovzdávať.
Rozdiel medzi pôvodným a mojím vysvetlením je v tom, že pôvodné vysvetlenie predpokladá nejakú štruktúru, hierarchiu v rovinách existencie a nejaký úmysel, ktorý dáva istým bytostiam istú funkciu. Moje vysvetlenie nepredpokladá nič také, len existenciu ľudí, ktorí žili pred nami, a predstavu, že mentálna energia prežíva ešte istý čas po našej smrti. (To som prevzala z taoistickej alchýmie. Podľa nich je to okolo 150 rokov. Ak by to bolo večné prežívanie, mala by som odrazu vysvetlenie pre Akašické záznamy.)
Ale späť k Lite de Alberdi: Ak požiadaš sprievodcu, aby ti pomohol, začne s tebou pracovať. Požiadať ho o to možno počas meditácií.
Sprievodcov môžeme vnímať rôzne. Niektorí ľudia ich vidia, iní len pocítia, keď sa so sprievodcom skontaktujú - ako prehĺbenie dýchania, mravenčenie okolo hlavy, zmena pozície alebo príliv istej emócie (šťastie, pokoj).
Každý má svojho osobného sprievodcu. Podľa de Alberdi: Títo sprievodcovia sú tu na to, aby nám pomohli naplniť naše životné poslanie. (Zasa ten motív úmyslu, ktorý mi nesedí.) Osobný sprievodca sa zaujíma o to, o čo aj vy, a je schopný poradiť vám v osobnom živote.
A teraz sa vráťme k obrázku zo začiatku strany:
MONÁDA (duša duše)
v
DUŠA
v
VYŠŠIE JA
v
OSOBNOSTNÉ JA.
Niektorí sprievodcovia nie sú v skutočnosti sprievodcovia, ale naše Vyššie Ja. Hlavne na začiatku osobného rastu je vhodné kontaktovať svoje Vyššie Ja. Keď zacítite kontakt, pokojne sa spýtajte: “Si sprievodca alebo moje Vyššie Ja?”
Potom sú tu liečiteľskí sprievodcovia (healing guides). Sú to často neverbálni sprievodcovia. Pracujú s farbou a vibráciou, energiou a frekvenciami a obvykle nepoužívajú slová pri práci s nami. Partnerstvo s nimi sa zakladá na intuícii. Liečitelia mávajú často viac ako jedného liečiteľského sprievodcu.
Liečiteľskí sprievodcovia sú anjeli a vstúpite s nimi do kontaktu najľahšie. Zasa mi vadí slovo “anjeli” a do svojej reči to tlmočím ako “čistý princíp” niečoho. Nie je to v rozpore s de Alberdiovou: Každý anjel vibruje len na jednej špecifickej frekvencii, napr. radosť, majetnosť, ozdravenie a podobne. Pretože “radosť, majetnosť, ozdravenie” sú podľa mňa princípy, zatiaľ sme v jednej rovine.
Anjelov kontaktujú obvykle ľudia v prípravnom štádiu, pretože je to jednoduché a netreba byť energeticky pripravený na kontakt so sprievodcom. Už samotná energia anjela je schopná otvoriť ľudský energetický kanál pre kontakt so sprievodcom (niektorí ľudia tento kontakt spočiatku nie sú schopní uniesť). Anjeli sa takisto výrazne zaujímajú o všetko, čo sa deje na našej fyzickej rovine.
Anjeli si na kontakt často vyberajú liečiteľov alebo ľudí, ktorí liečenie potrebujú. Často prichádzajú na krátku dobu, aby pripravili človeka na kontakt so sprievodcom, pokiaľ daný človek nemá veľa skúseností s meditáciou a energetickou prácou.